Page 11 -

Po rehabilitácii...

Príbeh Karola Jančára - pilota, budovateľa a správcu letiska vo Veľkej už poznáte z
predchádzajúcich vydaní. V pokračovaní o rozprávaní o tejto významnej osobnosti
Veľkej by sme Vám radi priblížili obdobie po jeho rehabilitácií zo spomienok jeho syna
Oskara.

Karol Jančár so svojimi deťmi
V roku 1990 sa federálna vláda rozhodla rehabili- osobu na dráhe zareagovala podľa predpisov a otca
tovať otca na základe 28 nevyvratiteľných dôka- spacifikovala. Doviedla ho do budovy, kde vysvet-
zov. Otec bol pozvaný do Prahy, kde sa uskutoč- lil svoje konanie a povedal svoj príbeh. Otec vtedy
nil ceremoniál ospravedlnenia. Ako si spomínam z uznal a zistil, ako sa doba za to dlhé obdobie kedy
rozprávania otca, samotná rehabilitácia prebiehala na letisku nemohol byť zmenila. No zadusiť v sebe
v komornej atmosfére. Ako by to celé nechceli sami emócie radosti nemohol. Vo svojom vnútri vedel,
napraviť, skôr boli k tomu dotlačení. že opätovný návrat na letisko by nebol jednodu-
Všeobecné presvedčenie o náprave spáchaných chý. Musel by absolvovať výberové konanie, skúš-
krívd z minulosti bolo také, že všetko, čo sa dá na- ky a preštudovať mnohé predpisy, ktoré sa zmenili.
praviť, obdobne ako pri zhabanej pôde a nehnute- Uvedomoval si aj svoj vek a nemožnosť tejto cesty.
lostiach, bude opätovne prinavrátené. V srdci teda Čakal však, že jeho príchod na letisko bude radost-
aj môj otec čakal, že to, čo mu bolo potupne vzaté, ný a že mu bude aspoň prejavená skromná vďaka
sa vráti. Vrátia mu jeho funkcie, postavenie a hlav- za to, čo všetko urobil pre jeho existenciu.
ne jeho milované letisko. Otcovi nahradili aj pilotný diplom, ktorý bol zha-
Otec teda poprosil brata, aby ho odviezol na le- baný, novým preukazom. Bol nepoužiteľný, no dali
tisko. Cesta ubiehala ako obvykle, avšak čím viac naň číslo 0001. Bolo to akési gesto ohodnotenia
sa blížili k cieľu, tak otcov nepokoj a rozžiarené oči jeho leteckého kumštu. Právom mu to patrilo, keď-
prezrádzali, ako sa na letisko teší. Napokon prišla že patril medzi troch prvých Slovákov, vycvičených
tá chvíľa a auto zastavilo pred letištnou budovou. ako československí vojnoví piloti.
Otec sa s rotiahnutými rukami rozbehol na letištnú Nezabudnime preto prosím spolu na osoby, ktoré
plochu so slovani: „na toto som čakal 40 rokov...“. celým svojím srdcom budovali náš domov. Tak, ako
Daná situácia bola podľa tvrdenia brata mierne ko- to robil môj otec...
mická no zároveň vážna. Ostraha letiska na cudziu Oskar Jančár

11